utorok 30. júla 2013

Aiesec, Aiesec. Čo si o vás myslieť?


Rozhodla som sa ísť na pracovnú stáž cez Aiesec. V rámci vyhýbania sa reálnemu hľadaniu práce. Veď čo môže byť viac cool ako pol roka stráveného v zahraničí na PR oddelení nejakej gigantickej firmy? Alebo cestovanie po Srí Lanke a zabezpečovanie produkcie pre dokument o miestnych? Alebo učenie detičiek v rozvojových krajinách? Opomeniem fakt, že na 90% pozícií nemám kvalifikáciu a stále budem dúfať, že niečo dobré nájdem. 

Pointa Aiesecu je v tom, že zaplatíte tejto študentskej "firme" pár - avšak nemalých - poplatkov, oni vám dajú buddyho a prístup do databázy, kde pchajú ponuky firmy z celého sveta. A tiež vám majú pomôcť a poradiť ako na pohovor, motivačné listy atď. atď.


Podpísala som s nimi zmluvu a zaplatila prvú dávku poplatku. Skoro dvesto eur. Napriek tomu, že slečna, ktorá so mnou robila pohovor mala tak ledva devätnásť a výzor splašeného koníka... a potom sa mi mesiac neozvala (na pohovore sa ma pýtala, ako by som predávala neviditeľné perá). Môj prvý kontakt s Aiesecom bol teda veľmi rozpačitý. Prečítala som si blogy ľudí, ktorí cez to niekam šli. Veľa z nich bolo nadšených. Ale potom sa začali vynárať ľudia, ktorí mali opačnú skúsenosť. Zážitky typu "prišla som do Číny, a tam... no nič. Neprišli po mňa na letisko, bývanie bolo hrozné. Samozrejme, najväčší problém bol v tom, že práca bola úplne o niečom inom, ako mala byť a tiež neplatili ani polovicu z toho, čo sľúbili." Toto mi až trápne pripomína príbehy o zdieraných zamestnancoch, čo zberajú jahody v Anglicku. Veľká klasika. 

Skúšala som volať do ajsekovského kanclu, písala som im kade-tade a nič. Po mesiaci mi Aiesec poslal smsku - dolez zajtra na jazykové testy. Tak som došla. Sedela tam iná baba. Profesionálnejšia. Aj keď. Testy som nerobila. Vraj zbytočná formalita. Vyzerala, že sa ozaj stará. Pridala ma do asi milióna fejsbúkových skupín, kde sa denne premieľajú občas aj zaujímavé ponuky. Potom nasledovalo školenie. Z jedného víkendu bola nakoniec oficiálne len sobota, ale náležite som využila ubytovaciu a stravovaciu možnosť aj v piatok a nedeľu (si myslím - jak správny Slovák - však za tie prachy) Školenie bolo najprv veľmi sexy. Hrali sme sa zoznamovacie hry a absolvovali časť o tom, ako Aiesec funguje. A bla bla. A ako postupovať. Od rána do večera. Na konci maximálne únavné. Ale klamala by som, kebyže napíšem, že to bolo zlé. Účastníci boli nakoniec celkom milí ľudia, poniektorí aj verili tomu, čo robia. Záhadou mi bolo jedno - ako mi môžu radiť ľudia so žiadnou alebo len minimálnou vlastnou skúsenosťou, z ktorých navyše len veľmi málo o možnosti takto vycestovať aj uvažuje? Ja viem, viem. Načo som sa pchala do študentskej organizácie, keď očakávam profesionálnu skúsenosť. Hold. Nie všetko som domyslela.

Tak som došla celá poinformovaná zo školenia v Prešove a hneď mi píše tá profesionálna baba, či už som vyplnila všetky lajstrá. Ja že nie. Že si chcem ešte prerobiť životopis. O pár dní som jej aj svojmu buddymu poslala svoje super apgrejdované CV, reku, šak keď mi majú radiť, nech odobria a dajú nejaký hint, keď majú. Niežeby som si nevedela napísať CV, ale tu sa už očakávajú tie typy superkreatívnych životopisov s kadejakými obrázkami a šípkami a celou virálnou kampaňou na svoju osobu (nie, až také skvelé moje CV nie je). Takže som čakala, že mi povedia, že je samozrejme super a že mám zmeniť túto medzeru v tomto riadku. Maximálne. Ale môj EP buddy a profi baba začali trocha vymýšľať, že ešte to a hento, takže kým som dala dokopy jeden posratý životopis, prešli ďalšie dva dni. Všetky online lajstrá boli hotové a profi baba ma mala konečne odobriť, dať mi "punc" že už môžem seriózne oslovovať firmy kvôli stáži. Nedala. Lebo ja krava som jej napísala, že všetko je hotové, ale kebyže niečo chce, bude chvíľu trvať, kým jej odpoviem, lebo idem na týždeň preč a budem bez netu. Tak mi odpísala, že ma odobrí až potom, čo sa vrátim, nech "ten týždeň zbytočne nepreflákam". Reku, so zdvihnutou brvou, som si povedala, že ok.

Vrátila som sa z výletu. Slušne hneď v ten deň napísala, že som nazad, profi baba odpísala, že ide na konferenciu, ale že sa posnaží. To bolo pred dvoma týždňami. Neurgovala som to. Šprtala som sa v ponukách, na niečo reagovala, na veľa však nie. Povedali mi, že by som firmy oslovovať nemala, kým nie som oficiálne "k dispozícii". A dnes mi prišiel automaticky generovaný email, že môj profil v Aiesecu bol zamietnutý, lebo po mesiaci som ešte stále len "new".

A dosť dobre ma to nasralo. 





3 komentáre:

  1. a ako sa to dalej vyvinulo? velmi putave citanie....a ako cerstv nezamestnana po skole ma to aj velmi zaujima.

    ps. inak ja po 2 mesiacoch aktivneho hladania zamestnanie, som konecne teraz bola na prvom normalnom pohovore (doteraz som chodila na take, kde som odisla po par minutach)

    dalsie ps. komentar este k tvojmu minulemu prispevku: BRRRNOOO? ty si bola v Brneeeee? ak nabuduce budes este, tak sa rozhodne ozvi! teda, ak nebudes niekde na Aisec stazi ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aiesec mlci. Aj ked si moj buddy precital spravu na fejse. Vdaka socialnej sieti za jej bonzovaciu schopnost. Musim tam zavolat. Neviem si zatial velmi vysvetlit, preco nehlesol ani blbe - pozriem sa na to. Medzicasom som sa zasekla aj inak ako administrativne. Zlakla som sa. Mam mat dva pohovory na inak velmi fajn pozicie. Ibaze za velmi male peniaze. Do Indie. Jedno z toho je na rok. Fakt neviem.
      A to Brno. No ano :) tam som studovala. Ty si tiez tam? Preco som si doteraz myslela, ze si niekde tuto na orientalnom konci Slovenska? To vies, ze sa ozvem, ked tam zas zavitam :)

      Odstrániť
  2. Tak toto by nasralo aj mna. Fuj

    OdpovedaťOdstrániť